1. kapitola

Kniha Príslovia

Načo sú tieto príslovia. Bázeň Hospodinova. Posluch.

1Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, 2poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti, 3dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti, 4dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť. 5Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať. 6Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým. 7Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni. 8Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky. 9Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.

Nespolčovať sa so zlými, nedychtiť po zisku.

10Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ! 11Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny; 12pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy; 13najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou. 14Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec. 15Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka! 16Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv. 17Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca. 18Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; ukrývajú sieť svojim dušiam. 19Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku: zisk odníma dušu svojho pána.

Volanie a hrozba múdrosti.

20Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach. 21Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči: 22Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť? 23Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová! 24No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima: 25ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli, 26preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete; 27keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť. 28Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú, 29zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej; 30nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním, 31a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád. 32Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí. 33Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.