1. kapitola

Piata kniha Mojžišova

Mojžiš pripomína udalosti.

1Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelovi za Jordánom na púšti, na rovine naproti Červenému moru, medzi Fáranom a Tofelom, medzi Lábanom a Chacerótom a medzi Dí-zahábom. 2Je to jedenásť dní cesty od Horeba cestou cez vrch Seir po Kádešbarneu. 3A stalo sa štyridsiateho roku, jedenásteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že hovoril Mojžiš synom Izraelovým všetko, čo mu prikázal Hospodin o nich 4potom, keď už bol porazil Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázanského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Edrei. 5Za Jordánom, v Moábskej zemi, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon a povedal:

Pán ponúka zaujať zem.

6Hospodin, náš Bôh, nám hovoril na Horebe a riekol takto: Už ste sa dosť nabývali na tomto vrchu. 7Obráťte sa, rušajte sa a vojdite do vrchov Amoreja a na všetky jeho súsedné miesta na rovine, na vrchu a na nížine, na juhu a na pobreží mora, do zeme Kananeja a k Libanonu až po veľkú rieku, po rieku Eufrates. 8Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. –

O zvolení úradníkov.

9A povedal som vám toho času: Nemôžem vás samotný uniesť. 10Hospodin, váš Bôh, vás rozmnožil, že hľa, je vás dnes čo do množstva jako hviezd na nebi. 11Hospodin, Bôh vašich otcov, nech ráči pridať k vám ešte tisíckrát toľko, koľko vás je, a nech vás požehná, tak ako hovoril o vás. 12Akože ponesiem samotný vašu ťarchu, vaše bremä a vašu zvadu?! 13Vyberte si mužov, múdrych, rozumných a známych, zo svojich pokolení, a ustanovím ich za hlavy nad vami. 14A na to ste mi odpovedali a riekli ste: To je dobrá vec, o ktorej hovoríš, aby sme ju učinili. 15A tedy som vzal hlavy vašich pokolení, mužov to múdrych a známych, a dal som ich za hlavy nad vami, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi a za náčelníkov nad desiatimi a za správcov vašich pokolení. 16A prikázal som vašim sudcom toho času povediac: Vypočuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spravedlivo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho pohostínom. 17Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť nikoho, lebo súd je Boží. A vec, ktorá by vám bola priťažká, donesiete ku mne, a ja ju vypočujem. 18A toho času som vám prikázal všetky veci, ktoré máte činiť.

O vyzvedačoch. Následky nevery.

19Potom sme sa rušali od Horeba a prešli sme celú tú púšť, veľkú a strašnú, ktorú ste videli, cestou k vrchu Amoreja, tak ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh, a prišli sme až do Kádeš-barnee. 20A povedal som vám: Prišli ste až po vrch Amoreja, ktorý nám dá Hospodin, náš Bôh. 21Nože vidz, Hospodin, tvoj Bôh, dal pred tebou zem, vyjdi hore a zaujmi dedične, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, o tebe. Neboj sa ani sa nestrachuj! 22Potom ste prišli ku mne všetci a povedali ste: Pošlime mužov pred sebou, ktorí nám prezkúmajú zem a podajú nám zprávu, aj o ceste, ktorou máme ísť hore do nej, ako aj o mestách, ku ktorým prijdeme. 23To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanástich mužov, po jednom mužovi z každého pokolenia. 24A obrátiac sa išli hore na vrchy a prišli až po dolinu Eškol a prešpehovali zem. 25A vzali so sebou z ovocia zeme a doniesli dolu k nám a podali nám zprávu a povedali: Je to dobrá zem, ktorú nám dá Hospodin, náš Bôh. 26Avšak nechceli ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodina, svojho Boha, 27a reptali ste vo svojich stánoch a povedali ste: Preto, že nás nenávidí Hospodin, preto nás vyviedol z Egyptskej zeme, aby nás vydal do ruky Amoreja, aby nás zahladil. 28Kam pojdeme hore? Naši bratia veľmi zmalátnili naše srdce hovoriac: Je to veľký ľud a vyšší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené až do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli. 29A povedal som vám: Nedeste sa ani sa ich nebojte. 30Hospodin, váš Bôh, ktorý ide pred vami, on bude bojovať za vás, zrovna tak, ako učinil s vami v Egypte pred vašimi očami, 31i na púšti, kde si videl, že ťa niesol Hospodin, tvoj Bôh, ako nosieva človek svojho syna, na celej ceste, ktorou ste išli, až ste i prišli na toto miesto. 32Ale ani v tejto veci neverili ste Hospodinovi, svojmu Bohu, 33ktorý išiel pred vami cestou, aby vám vyhľadal miesto, kde by ste sa mohli rozložiť táborom, vnoci v ohni, aby vám ukazoval cestu, ktorou ste mali ísť, a v oblaku vodne. 34A Hospodin počul hlas vašich rečí a rozhneval sa a prisahal povediac: 35Prisahám, že niktorý z týchto mužov, toto zlé pokolenie, neuvidí tej krásnej zeme dobrej, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom, 36krome Kálefa, syna Jefunneho; ten ju uvidí, a jemu dám zem, po ktorej chodil, i jeho synom, pretože cele nasledoval Hospodina. 37Ešte i na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty ta nevojdeš! 38Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, ten ta vojde; jeho posilni, lebo on ju rozdelí Izraelovi do dedičstva. 39A vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, a vaši synovia, ktorí ešte dneská nevedia, čo je dobré a čo zlé, tí ta vojdú, a im ju dám, a oni ju zdedia. 40A vy sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru. 41Na to ste mi odpovedali: Zhrešili sme proti Hospodinovi, my pojdeme hore a budeme bojovať celkom tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh. A opásali ste si každý svoju vojennú zbraň a majúc to za ľahkú vec išli ste hore na vrch. 42Ale Hospodin mi riekol: Povedz im: Nechoďte hore a nebojujte, lebo nie som medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi. 43A hovoril som vám to, a neposlúchli ste, ale ste sa sprotivili rozkazu Hospodinovmu a v spúre ste sa odvážili a išli ste hore na vrch. 44Vtedy vyšiel Amorej, ktorý býval na tom vrchu, proti vám, a honili vás, ako robievajú včely, a zbili vás na Seire a bijúc prenasledovali až do Hormy. 45A keď ste sa navrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin neuslyšal vášho hlasu ani nenaklonil k vám svojho ucha. 46A tak ste bývali v Kádeši mnoho dní, toľko, koľko ste bývali.