58. kapitola
1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý žalm Dávidov. 2 Či naozaj budete hovoriť o nemote spravedlivosti? Synovia človeka, súďte spravedlivo! 3 Ale áno, zo srdca robíte neprávosti; vážite v zemi ukrutnosť svojich rúk. 4 Bezbožníci sa uchýlili na cestu neprávosti hneď od života matky; blúdia hneď od narodenia tí, ktorí hovoria lož. 5 Majú v sebe jed, podobný jedu hada. Sú jako jedovatý had hluchý, ktorý si zapcháva ucho, 6 aby nepočul hlasu zaklínačov, hlasu čarodejníka, vycvičeného v čaroch. 7 Bože, povyvaľuj ich zuby v ich ústach, vylám tie črenové zuby mladých ľvov, ó, Hospodine! 8 Nech sa rozlejú ako voda, ktorá sa rozplýva a mizne. A keby niekto z nich natiahol lučište a naložil svoje šípy, nech sú, jako čo by boly porezané! 9 Nech sú jako slimák, ktorý sa rozplýva a ide ta; jako mŕtvy plod ženy, nech tak neuvidia slnka! 10 Prv ako pocítia vaše hrnce horiaci bodliak, nech ho, už či surového a či horúceho, zachváti víchrica! 11 Nech sa raduje spravedlivý, že vidí pomstu a nech umyje svoje nohy v krvi bezbožníka, 12 a nech povie človek, že áno, má spravedlivý z toho užitok, že robí spravedlivo, a že áno, sú Bohovia, ktorí súdia už tu na zemi.