49. kapitola
49. ŽALM
1Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm. 2Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta, 3jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný! 4Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť. 5Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe otvorím svoju hlboko umnú reč: 6Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého, keď neprávosť, keď ma obkľúčujú tí, ktorí strežú moje päty? 7A nože, tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú! 8Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho, 9(lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!) 10aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia! 11Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným. 12Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie, že spomínajúc budú ich menovať po zemiach 13Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú. 14Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah. 15Pokladú ich do hrobu jako ovce; smrť ich spasie, a ráno budú panovať priami nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia. 16Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah. 17Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu! 18Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva. 19Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť. 20Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť. 21Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.