144. kapitola
1 Dávidov. Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju, 2 moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud. 3 Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?! 4 Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide. 5 Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť. 6 Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich! 7 Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov, 8 ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži. 9 Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy, 10 tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča. 11 Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži, 12 aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu; 13 aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach. 14 Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach. 15 Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!