7. kapitola

Ostríhať prikázania, zvoliť si múdrosť.

1 Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba.
2 Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka. 3 Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca. 4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť,

Blázon u smilnice.

5 aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami.
6 Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu, 7 a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu, 8 ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu, 9 na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy. 10 A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého; 11 štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome. 12 Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady. 13 A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu: 14 Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby; 15 preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa. 16 Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití. 17 Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou. 18 Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní. 19 Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu. 20 Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne. 21 Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov. 22 Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený, 23 až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život. 24 A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst. 25 Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch. 26 Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila. 27 Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.