5. kapitola
Výstraha pred cudzou ženou.
1 Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti, 2 aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť. 3 Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej. 4 Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč. 5 Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla. 6 Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí. 7 Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst. 8 Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu, 9 aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi; 10 aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca. 11 A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso 12 a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním! 13 A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili. 14 Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce. Piť vodu z vlastnej cisterny, kochať sa vo vlastnej žene.
15 Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne. 16 Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd? 17 Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou. 18 Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti. 19 Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične. 20 A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky? 21 Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy. 22 Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu. 23 On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.