24. kapitola
1Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi. 2Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie. 3Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje, 4a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym. 5Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc. 6Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov. 7Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst. 8Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným. 9Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač. 10Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila. 11Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal? 12Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku. 13Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu. 14Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnost[Job.4,6] /note> odmena/char>, a tvoje očakávanie nebude vyťaté. 15Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji. 16Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom. 17Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce, 18aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev. 19Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným. 20Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne. 21Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť. 22Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?! 23I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre. 24Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy. 25Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého. 26Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová. 27Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom. 28Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami? 29Nepovedz. Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku. 30Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu. 31A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená. 32A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie. 33Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si, 34a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.