19. kapitola
1Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon. 2Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší. 3Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina. 4Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa. 5Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde. 6Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary. 7Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet. 8Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré. 9Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie. 10Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami. 11Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. 12Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu. 13Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy. 14Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena. 15Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť. 16Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie. 17Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie. 18Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše. 19Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš. 20Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol nakoniec múdry. 21Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí. 22Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár. 23Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým. 24Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne. 25Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti. 26Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu. 27Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti. 28Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť. 29Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.