17. kapitola

1 Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom. 2 Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo. 3 Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin. 4 Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy. 5 Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu. 6 Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia. 7 Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč. 8 Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu. 9 Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov. 10 Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil. 11 Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho. 12 Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve. 13 Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé. 14 Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor. 15 Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi. 16 Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?! 17 Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat. 18 Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym. 19 Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie. 20 Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého. 21 Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna. 22 Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti. 23 Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu. 24 Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme. 25 Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila. 26 Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť. 27 Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž. 28 Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.