17. kapitola
1Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom. 2Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo. 3Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin. 4Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy. 5Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu. 6Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia. 7Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč. 8Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu. 9Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov. 10Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil. 11Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho. 12Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve. 13Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé. 14Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor. 15Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi. 16Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?! 17Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat. 18Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym. 19Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie. 20Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého. 21Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna. 22Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti. 23Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu. 24Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme. 25Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila. 26Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť. 27Ten, kto zdŕža svoje reči, vie, čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž. 28Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.