16. kapitola
1Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka. 2Všetky cesty človeka sú čistými v jeho očiach: ale ten, kto zpytuje duchov, je Hospodin. 3Uvaľ na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stáť pevne. 4Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého. 5Ohavnosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srdca; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu. 6Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť, a v bázni Hospodinovej leží múdrosť a sila odstúpiť od zlého. 7Keď sa ľúbia Hospodinovi cesty človeka, upokojuje i jeho nepriateľov naproti nemu. 8Lepšie málo v spravedlivosti ako množstvo dôchodkov v nespravedlivosti. 9Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok. 10Výpoveď Božia je na rtoch kráľových; preto v súde nech sa neprehrešia jeho ústa! 11Váha a spravedlivé vážky sú Hospodinove; všetky kamene závažia sú jeho dielom. 12Ohavnosťou je kráľom činiť bezbožnosť, lebo spravedlivosťou stojí pevne trón. 13Záľubou kráľov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú. 14Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri. 15Vo svetle tvári kráľovej je život, a jeho láskavosť je ako oblak jarného dažďa. 16Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro. 17Hradskou cestou úprimných je odstúpiť od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu. 18Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovanie sa ducha. 19Lepšie je byť poníženého ducha s pokornými ako deliť korisť s pyšnými. 20Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený. 21Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkosť rtov pridáva naučenia. 22Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláznov je bláznovstvo. 23Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naučenia. 24Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti. 25Niektorá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec cestami smrti. 26Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ústa. 27Nešľachetný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň. 28Prevrátený človek rozsieva svár, a pletichár rozlučuje priateľov. 29Ukrutný človek mámi a zvádza svojho blížneho a vedie ho cestou nie dobrou. 30Zažmuruje svoje oči vymýšľajúc všelijakú prevrátenosť, svierajúc svoje rty vykonáva zlé. 31Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti. 32Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto. 33Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.