5. kapitola
Predkladajú Bohu svoje strádanie, vyznávajú svoje hriechy a modlia sa o milosť.
1Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu! 2Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom. 3Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy. 4Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat. 5Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku. 6Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba. 7Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti. 8Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky. 9Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti. 10Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu. 11Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových. 12Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané. 13Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom; 14starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň. 15Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok. 16Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili! 17Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči, 18pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom. 19Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie. 20Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy? 21Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi! 22Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi, preveľmi.