4. kapitola
Lepšie pobitým ako synom Siona, lebo ich hriech, hriech ich kňazov a prorokov bol väčší ako hriech Sodomy.
1 Alef. Oj, ako ztratilo zlato svoj lesk; zmenilo sa rýdze zlato; rozmetané sú kamene svätyne na rohu všetkých ulíc! 2 Béth. Drahí synovia Siona, vyvažovaní čistým zlatom, ako sú považovaní za nádoby z črepu, za dielo rúk hrnčiara! 3 Gimel. Ešte len aj šakali vynímajú prsia, nadájajú svoje mláďatá; dcéra môjho ľudu stala sa ukrutnou jako pštrosi na púšti. 4 Daleth. Jazyk kojenca prilepil sa na jeho ďasno od smädu; deti si prosia chleba, ale nieto nikoho, kto by im odlomil. 5 Hé. Tí, ktorí jedávali rozkošné jedlá, hynú na uliciach; tí, ktorí boli chovaní v šarláte, objímajú hnojisko. 6 Vav. A neprávosť dcéry môjho ľudu je väčšia ako hriech Sodomy, ktorá bola podvrátená jako v okamihu, bez toho, že by na ňu boly dopadly ruky. 7 Zajin. Jej nazareji boli čistejší ako sneh, belší ako mlieko, čo do tela boli rumennejší než korale, svojou postavou jako vytesaní zo zafíra. 8 Chet. Ale teraz je ich tvárnosť temnejšia ako sadze; nepoznajú ich na uliciach; ich koža prischla na ich kosť; uschla jako drevo. 9 Teth. Lepšia sa stalo tým, ktorých pobil meč, ako tým, ktorých pobil hlad, ktorí hynú, prebodnutí, preto, že nebolo nijakej poľnej úrody. 10 Jod. Ruky ľútostivých žien varily svoje deti; boly im za pokrm v skrúšení dcéry môjho ľudu. 11 Kaf. Hospodin uvoľnil cele svoju prchlivosť, vylial páľu svojho hnevu a zapálil oheň na Sione, ktorý strávil jeho základy. 12 Lamed. Neboli by uverili kráľovia zeme ani nikto zo všetkých obyvateľov okruhu sveta, že by dakedy vošiel protivník a nepriateľ do brán Jeruzalema. 13 Mem. A stalo sa pre hriechy jeho prorokov, pre neprávosti jeho kňazov, ktorí vylievali krv spravedlivých v jeho strede. 14 Nun. Túlali sa slepí po uliciach; boli poškvrnení krvou, takže sa ľudia nemohli dotknúť ich rúcha. 15 Samek. Ustúpte! Nečistý! volali na nich! Ustúpte, ustúpte, nedotknite sa! Preto sa aj rozleteli vo všetky strany, aj sa túlajú. Hovoria medzi národami. Nebudú viacej pohostíniť. 16 Pé. Hnevivá tvár Hospodinova ich rozdelila vo všetky smery; nebude viacej hľadieť na nich; nehľadeli na osobu kňazov; nezľutovali sa nad starcami. 17 Ajin. Naše oči ešte vždy hynú vyzerajúc po našej márnej pomoci; vo svojom zrení zrieme k národu, ktorý nezachráni. 18 Tsadé. Lovia naše kroky, takže nemôžeme chodiť po svojich uliciach; priblížil sa náš koniec; doplnily sa naše dni, lebo prišiel náš skon. 19 Khof. Tí, ktorí nás stíhajú, sú rýchlejší ako orli nebies; ohnivo nás prenasledujú po vrchoch; na púšti nám stroja úklady. 20 Réš. Duch našich nozdier, pomazaný Hospodinov, lapený bol do ich jam, o ktorom sme hovorievali: V jeho tôni budeme žiť medzi národami. 21 Sin. Veseľ sa a raduj, dcéro Edomova, ktorá bývaš v zemi Úc! Prijde aj na teba pohár! Opiješ sa a obnažíš sa. 22 Tav. Ukončená je tvoja neprávosť, dcéro Siona; neučiní toho viacej, aby ťa prestehoval do vyhnanstva. Navštívi tvoju neprávosť, dcéro Edoma; odkryje tvoje hriechy.