3. kapitola
Ako útočí Bôh pre hriechy na Jeruzalem a Júdu.
1 Alef. Oj, ja som muž, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti. 2 Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla. 3 Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou každý deň. 4 Bét. Zvetšil moje telo i moju kožu; skrúšil moje kosti. 5 Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou. 6 Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navždy. 7 Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťažil moju reťaz. 8 I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou. 9 Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal. 10 Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach. 11 Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým. 12 Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele. 13 Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla. 14 Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň. 15 Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou. 16 Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola. 17 Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, až som i zabudol na to, čo je dobré. Modlitba so spomínaním na milosrdenstvo Boha a na jeho múdre cesty.
18 A povedal som: Zahynula moja životná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina. 19 Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed. 20 Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne. 21 Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem: 22 Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, že sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania. 23 Sú nové každého rána; veľká je tvoja vernosť. 24 Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho. 25 Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá. 26 Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo. 27 Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti. 28 Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho. 29 Nech vloží svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej. 30 Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy. 31 Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky. 32 Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti. 33 Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka. 34 Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy, 35 zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho, 36 prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel? 37 Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán? 38 Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? 39 Prečo by si tedy sťažoval človek, dokiaľ žije, muž na kázeň za svoje hriechy? 40 Nun. Nože zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa až k Hospodinovi! 41 Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach! 42 My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil. Strádania a tresty pre hriechy.
43 Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si. 44 Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba. 45 Položil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov. 46 Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia. 47 Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie. 48 Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu. 49 Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania, 50 dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies. 51 Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. 52 Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny. 53 Aby zničili môj život, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením. 54 Vody zalialy moju hlavu, takže som povedal: Už je po mne! Zase modlitba za vyslobodenie a za pomstu nepriateľom.
55 Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy. 56 Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc! 57 Veď si sa blížieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa! 58 Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj život. 59 Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd! 60 Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne. 61 Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne, 62 slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne každého dňa. 63 Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou. 64 Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk! 65 Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich. 66 Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.