9. kapitola
Porazený.
1A vstúpiac do lode preplavil sa na druhú stranu a prišiel do svojho vlastného mesta. 2A hľa, priniesli mu porazeného, položeného na ležisku. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, dieťa, odpustené sú ti tvoje hriechy. 3A hľa, niektorí zo zákonníkov povedali sami v sebe: Tento sa rúha! 4Ale Ježiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach? 5Lebo čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď? 6Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy – vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov! 7A on vstal a odišiel domov. 8A keď to videly zástupy, divily sa a oslavovaly Boha, ktorý dal ľuďom takú moc.Povolanie Matúša.
9A keď išiel odtiaľ Ježiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním. 10A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi. 11A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi? 12A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. 13Lež iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.O pôste. Záplata. Víno.
14Vtedy pristúpili k nemu učeníci Jánovi a povedali: Prečo sa my často postíme i farizeovia, a tvoji učeníci sa nepostia? 15A Ježiš im povedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť. 16A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo jeho plnosť by odtrhla kus z toho rúcha, a bola by ešte horšia diera. 17Ani nevlievajú nového vína do vetchých kožíc, lebo ináče by sa kožice potrhaly, a aj víno by sa vylialo, aj kožice by sa zahubily; ale nové víno lejú do nových kožíc, a zachované je oboje.Vzkriesenie kniežacej dcéry. Žena, trpiaca na krvotok.
18Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť. 19A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci. 20A hľa, nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa dole okraja jeho rúcha, 21lebo riekla sama v sebe: Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená. 22A Ježiš obrátiac sa a vidiac ju povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola zdravá od tej hodiny. 23A keď prišiel Ježiš do domu kniežaťa a videl pískajúcich na píšťaly a zástup, robiaci ruch a nepokoj, 24povedal im: Odídite, lebo dievčatko nezomrelo, ale spí. A vysmievali sa mu. 25A keď bol vyhnaný zástup, vošiel chopil dievčatko za ruku, a vstalo. 26A tento chýr sa rozniesol o ňom po celej tej zemi.Dvaja slepí.
27A keď išiel odtiaľ Ježiš, išli za ním dvaja slepí, ktorí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov! 28A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu slepí. A Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? A oni mu povedali: Áno, Pane! 29Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery! 30A hneď sa im otvorily oči. A Ježiš im prísne zakázal a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! 31Ale oni vyšli a rozhlásili ho po celej tej zemi.Nemý posadlý.
32A keď oni vychádzali, tu hľa, priviedli mu nemého človeka, posadlého démonom. 33A keď bol démon vyhnaný, hovoril nemý. Vtedy sa divily zástupy a vravely: Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraelovi. 34Ale farizeovia hovorili: Kniežaťom démonov vyháňa démonov. 35A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom. 36A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera. 37Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. 38Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.