8. kapitola
Malomocný.
1 A keď sišiel s vrchu, išlo za ním mnoho zástupov. 2 A hľa, malomocný pristúpiac klaňal sa mu a vravel: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť. 3 A Ježiš vystrel ruku, dotknul sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bolo očistené jeho malomocenstvo. 4 A Ježiš mu riekol: Hľaď, aby si nikomu nepovedal o tom, ale idi, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, aký nariadil Mojžiš, im na svedoctvo. Stotník a jeho nemocný sluha.
5 A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil 6 a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi. 7 A Ježiš mu riekol: Ja prijdem a uzdravím ho. 8 A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený. 9 Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní. 10 Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Ameň vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. 11 Ale vám hovorím, že mnohí prijdú od východu aj od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve, 12 ale synovia kráľovstva budú vyvrhnutí do zovnútornej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. 13 A potom riekol Ježiš stotníkovi: Iď, a jako si uveril, tak nech sa ti stane! A jeho služobník bol uzdravený v tú hodinu. Petrova svokra.
14 A keď prišiel Ježiš do domu Petrovho videl jeho svokru, že leží a má horúčku, 15 a dotknul sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im. 16 A keď bol večer, priviedli mu mnohých posadlých démonami, a on slovom vyhnal nečistých duchov a všetkých, ktorí sa zle mali, uzdravil, 17 aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol. Pán žiada nezištné a rozhodné nasledovanie.
18 A Ježiš vidiac mnohé zástupy okolo seba rozkázal preplaviť sa na druhú stranu. 19 A pristúpil nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľu, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš. 20 A Ježiš mu povedal: Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. 21 A iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca. 22 Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych. Pán utíši more.
23 A keď vstúpil do lode, išli za ním jeho učeníci. 24 A hľa, veliká búrka povstala na mori, takže vlny prikrývaly loď, a on spal. 25 A pristúpiac jeho učeníci zobudili ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme! 26 A on im povedal: Čo sa bojíte, ľudia malej viery? Vtedy vstal, pohrozil vetrom a moru, a nastalo veliké ticho. 27 A ľudia sa divili a vraveli: Jaký je toto človek, že ho i vetry i more poslúchajú? Dvaja posadlí v Gergezei.
28 A keď prišiel na druhú stranu, do zeme Gergežanov, stretli sa s ním dvaja posadlí démonami; išli z hrobov, strašní náramne, takže nikto nemohol prejsť tou cestou popri nich. 29 A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Ježišu, Synu Boží? Prišiel si sem pred časom nás trápiť? 30 A bolo opodiaľ od nich veliké stádo svíň pasúce sa. 31 A démoni ho prosili a hovorili: Jestli nás vyháňaš, dovoľ nám odísť do toho stáda svíň! 32 A povedal im: Iďte! A oni vyjdúc odišli do svíň. A hľa, celé to stádo svíň sa srútilo dolu úbočím do mora, a zomrely potopiac sa vo vodách. 33 A pasáci utiekli a odíduc do mesta porozprávali všetko, aj o tých posadlých. 34 A tu hľa, vyšlo celé to mesto oproti Ježišovi, a keď ho videli, prosili ho, žeby odišiel z ich kraja.