22. kapitola
Podobenstvo o kráľovskej svadbe.
1 A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal: 2 Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu. 3 A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť. 4 Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu! 5 Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve, 6 a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili. 7 A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil. 8 Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni. 9 Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu. 10 A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi. 11 Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom, 12 a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel. 13 Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. 14 Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených. Čo je Božie, Bohu.
15 Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči. 16 A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí; 17 povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie? 18 Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár. 20 A povedal im: Čí je tento obraz a nápis? 21 A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. 22 A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli. Jesto zmŕtvychvstanie.
23 Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho 24 a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno. 25 Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26 Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho. 27 A naposledy po všetkých zomrela aj žena. 28 Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali? 29 A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej; 30 lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi. 31 A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal: 32 Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. 33 A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením. Veľké prikázanie.
34 Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna, 35 a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal: 36 Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone? 37 A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je to veľké a prvé prikázanie. 39 A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! 40 Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci. Čí syn je Kristus.
41 A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš 42 a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov. 43 A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh. 45 Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom? 46 A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať.