21. kapitola
Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.
1 A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov 2 a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne. 3 A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle. 4 A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal: 5 Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu. 6 A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš, 7 a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili. 8 A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu, 9 a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 10 A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto? 11 A zástupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta. Pán čistí chrám. Chvála z úst nemluvniat.
12 A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov, 13 a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. 14 A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich. 15 Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa 16 a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, že z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si si chválu? 17 A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval. Pán zlorečí fíku.
18 Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel. 19 A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia až na veky! A fík naskutku vyschnul. 20 A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík! 21 A Ježiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa, 22 a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete. Pán protiotázkou zavráti farizeov.
23 A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc? 24 A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; keď mi ju poviete, potom vám i ja poviem, akou mocou činím tieto veci. 25 Krst Jánov odkiaľže bol, z neba a či z ľudí? A oni rozmýšľali sami u seba hovoriac: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu tedy neuverili? 26 A keď povieme: Z ľudí, bojíme sa zástupu, lebo všetci majú Jána jako proroka. 27 A odpovedali Ježišovi a riekli: Nevieme. Vtedy im aj on povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci. 28 No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici! 29 A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel. 30 A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel. 31 Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho. 32 Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili. Podobenstvo o prenajatej vinici.
33 Počujte iné podobenstvo: Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej preš, vystavil vežu, dal ju do prenájmu vinárom a odcestoval. 34 A keď sa priblížil čas ovocia, poslal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie. 35 Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého nabili, ktorého zabili a ktorého kameňovali. 36 Opät poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, a urobili im to isté. 37 Naposledy k nim poslal svojeho syna povediac: Budú sa hanbiť a ostýchať môjho syna. 38 Ale vinári, keď videli syna, povedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a podržme si sami jeho dedičstvo. 39 A schopiac ho vyhodili z vinice a zabili. 40 Tedy keď prijde pán vinice, čo urobí tým vinárom? 41 Povedali mu: Zlostníkov, zle ich zahubí a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí mu budú oddávať ovocie svojimi časy. 42 Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľovstvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie. 44 A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí. 45 A keď počuli najvyšší kňazi a farizeovia tie jeho podobenstvá, poznali, že hovoril o nich, 46 a hľadali ho jať, ale sa báli zástupov, lebo ho mali za proroka.