Predchádzajúca kapitola

21. kapitola

Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.

1A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov 2a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne. 3A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle. 4A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal: 5Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu. 6A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš, 7a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili. 8A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu, 9a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 10A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto? 11A zástupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta.

Pán čistí chrám. Chvála z úst nemluvniat.

12A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov, 13a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. 14A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich. 15Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa 16a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, že z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si si chválu? 17A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval.

Pán zlorečí fíku.

18Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel. 19A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia až na veky! A fík naskutku vyschnul. 20A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík! 21A Ježiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa, 22a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete.

Pán protiotázkou zavráti farizeov.

23A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc? 24A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; keď mi ju poviete, potom vám i ja poviem, akou mocou činím tieto veci. 25Krst Jánov odkiaľže bol, z neba a či z ľudí? A oni rozmýšľali sami u seba hovoriac: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu tedy neuverili? 26A keď povieme: Z ľudí, bojíme sa zástupu, lebo všetci majú Jána jako proroka. 27A odpovedali Ježišovi a riekli: Nevieme. Vtedy im aj on povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci. 28No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici! 29A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel. 30A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel. 31Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho. 32Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili.

Podobenstvo o prenajatej vinici.

33Počujte iné podobenstvo: Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej preš, vystavil vežu, dal ju do prenájmu vinárom a odcestoval. 34A keď sa priblížil čas ovocia, poslal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie. 35Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého nabili, ktorého zabili a ktorého kameňovali. 36Opät poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, a urobili im to isté. 37Naposledy k nim poslal svojeho syna povediac: Budú sa hanbiť a ostýchať môjho syna. 38Ale vinári, keď videli syna, povedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a podržme si sami jeho dedičstvo. 39A schopiac ho vyhodili z vinice a zabili. 40Tedy keď prijde pán vinice, čo urobí tým vinárom? 41Povedali mu: Zlostníkov, zle ich zahubí a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí mu budú oddávať ovocie svojimi časy. 42Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divné v našich očiach? 43Preto vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľovstvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie. 44A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí. 45A keď počuli najvyšší kňazi a farizeovia tie jeho podobenstvá, poznali, že hovoril o nich, 46a hľadali ho jať, ale sa báli zástupov, lebo ho mali za proroka.