8. kapitola
Nasýtenie štyroch tisícov.
1 V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť. 3 A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka. 4 A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom? 5 A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem. 6 Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup. 7 A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali. 8 A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov. 9 A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich. Farizeovia vyhľadávajú znamenie.
10 A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha. 11 A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho. 12 A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie. 13 A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu. Výstraha pred kvasom farizeov.
14 A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi. 15 A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho! 16 Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme. 17 Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce? 18 Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte, 19 keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť. 20 A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem. 21 A riekol im: Či ešte nerozumiete? Pán uzdraví slepého.
22 A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul. 23 A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí? 24 A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy. 25 Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko. 26 A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom! Petrovo vyznanie a pokarhanie od Pána.
27 Potom vyšiel Ježiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja? 28 A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že jeden z prorokov. 29 A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus! 30 A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom. 31 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych, 32 a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať. 33 Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské. Pán velí niesť kríž.
34 A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou. 35 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni. 36 Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil? 37 Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu? 38 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.