7. kapitola
Čo poškvrňuje človeka.
1A sišli sa k nemu farizeovia a niektorí zo zákonníkov, ktorí boli prišli z Jeruzalema. 2A keď videli niektorých z jeho učeníkov, že obecnými rukami, to jest neumytými, jedia chlieb, karhali to. 3Lebo farizeovia a všetci Židia robia tak, že ak si päsťou neumyjú rúk, nejedia držiac podanie starších. 4Aj keď prijdú z trhu, ak sa neumyjú, tiež nejedia, a je aj mnoho iných vecí, ktoré prijali, aby ich držali, jako oplakovanie pohárov, krčahov, medeného riadu a jedální. 5A farizeovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami? 6A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. 8Lebo opustiac prikázanie Božie držíte podanie ľudí – oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte. 9A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Božím, aby ste zachovali svoje podanie. 10Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie! 11Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť –, 12a už viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater 13a tak zbavujete slovo Božie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci. 14A privolajúc si celý zástup povedal im: Počujte ma všetci a rozumejte! 15Nieto ničoho z vonku človeka, čo vchádza do neho, čo by ho mohlo poškvrniť; ale to, čo vychádza z neho, to je to, čo poškvrňuje človeka. 16Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 17Keď potom vošiel od zástupu do domu, pýtali sa ho jeho učeníci na to podobenstvo. 18A povedal im: Či ste aj vy tak bez rozumu? Či nerozumiete, že nič z toho, čo z vonku vchádza do človeka, nemôže ho poškvrniť, 19lebo to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von do stoky, ktorá čistí všetky pokrmy? 20A vravel, že to, čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. 21Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, 22cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. 23Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka.Kananejská žena.
24A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby nikto nezvedel o tom, ale sa nemohol utajiť. 25Lebo počujúc o ňom žena, ktorej dcéruška mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám – 26a žena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom – a prosila ho, žeby vyhnal démona z jej dcéry. 27Ale Ježiš jej povedal: Nechaj, aby sa najprv nasýtily deti, lebo sa nesvedčí vziať chlieb detí a hodiť šteňatám. 28Ale ona odpovedala a riekla mu: Áno, Pane, lebo aj šteňatá pod stolom jedia z odrobiniek detí. 29Vtedy jej povedal: Pre to slovo idi; démon vyšiel z tvojej dcéry. 30A odíduc do svojho domu našla dieťa ležať na posteli, a démon už bol vyšiel.Hluchonemý, efatha.
31Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru stredom cez okolie Desaťmestia. 32A priviedli mu hluchého a zajakavého a prosili ho, žeby na neho vzložil ruku. 33A pojmúc si ho od zástupu osobitne vložil svoje prsty do jeho uší a napľul a dotknul sa jeho jazyka 34a vzhliadnuc do neba zavzdýchol a povedal mu: Efatha! čo je: Otvor sa! 35A hneď boli otvorené jeho uši, a rozviazané bolo puto jeho jazyka, a hovoril správne. 36A prikázal im, aby nikomu nepovedali o tom. Ale koľkokoľvek im on aj prikazoval, oni to tým väčšmi rozhlasovali 37a žasli prenáramne a hovorili: Všetko dobre učinil, áno, pôsobí aj to, aby hluchí počuli a nemí hovorili.