Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Učeníci trhajú klasy v sobotu.

1A stalo sa v druhoprvú sobotu, že išiel Ježiš cez siatiny, a jeho učeníci trhali klasy a mrviac ich rukami jedli.
2Vtedy im povedali niektorí z farizeov: Prečo robíte to, čo sa nesluší robiť v sobotu? 3A Ježiš im odpovedal a riekol: Či ste nečítali ani toho, čo učinil Dávid, keď bol hladný, on aj tí, ktorí boli s ním? 4Ako vošiel do domu Božieho a vzal chleby predloženia a jedol a dal aj tým, ktorí boli s ním, ktoré sa nepatrí jesť, jedine samým kňazom? 5A vravel im, že Syn človeka je pánom i soboty.

Človek s uschlou rukou.

6A stalo sa aj v inú sobotu, že vošiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorého pravá ruka bola uschlá.
7A zákonníci a farizeovia ho striehli, či uzdraví v sobotu, aby našli žalobu na neho. 8Ale on znal ich myšlienky a povedal človekovi, ktorý to mal uschlú ruku: Vstaň a postav sa do prostredku! A on vstal a stál. 9Vtedy im povedal Ježiš: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu – dobre činiť a či zle činiť, život zachrániť a či zatratiť? 10A obzrúc sa po nich po všetkých dookola povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A urobil tak, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá. 11A oni, naplnení hnevivou nerozumnosťou, shovárali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť Ježišovi.

Pán prijdúc od modlitby povolá dvanástich apoštolov.

12A stalo sa v tých dňoch, že vyšiel na vrch modliť sa a bol tam cez noc na modlitbe Božej.
13A keď bol deň, povolal k sebe svojich učeníkov a vyvolil si z nich dvanástich, ktorých aj apoštolmi pomenoval: 14Šimona, ktorého pomenoval aj Petrom, a Andreja, jeho brata, Jakoba a Jána, Filipa a Bartolomea, 15Matúša a Tomáša, Jakoba Alfeovho a Šimona, zvaného Zelótu, 16Júdu Jakobovho, a Judáša Iškariotského, ktorý sa tiež stal zradcom.

Pán učí a uzdravuje.

17A síduc s nimi stál na rovnom mieste i zástup jeho učeníkov a veliké množstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a z pomoria Týru a Sidona, ktorí boli prišli, aby ho počuli a aby boli uzdravení od svojich neduhov,
18i tí, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli uzdravovaní. 19A všetok zástup hľadal dotknúť sa ho, lebo vychádzala od neho moc a uzdravovala všetkých. Kto je blahoslavený a komu beda. 20A on pozdvihol svoje oči na svojich učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie! 21Blahoslavení, ktorí teraz lačniete, lebo budete nasýtení! Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať! 22Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno jako zlé – pre Syna človeka. 23Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo hľa, vaša odplata je mnohá v nebi, lebo zrovna tak robievali ich otcovia prorokom. 24No, beda vám bohatým, lebo tam máte svoje potešenie! 25Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete lačnieť. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. 26Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom.

Pán káže znášať krivdy, dávať, požičiavať, milovať nepriateľov a nesúdiť.

27Ale vám hovorím, ktorí čujete: milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte tým, ktorí vás nenávidia,
28dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú. 29Tomu, kto ťa bije po jednom líci, nadlož i to druhé; a tomu, kto ti berie plášť, nebráň ani sukne. 30A každému, kto ťa prosí, daj, a od toho, kto berie tvoje, nežiadaj zpät. 31A jako chcete, aby vám ľudia činili, tak aj vy im čiňte podobne. 32A jestli milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte za to vďaku? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33A jestli dobre činíte tým, ktorí vám dobre činia, akú máte za to vďaku? Však hriešnici robia to isté. 34A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa nadejete, že od nich tiež dostanete, jakú máte za to vďaku? Lebo veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby tiež toľko dostali. 35Ale milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte a požičiavajte neočakávajúc ničoho. A vaša odplata bude veľká, a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý aj na nevďačných a zlých. 36Teda buďte milosrdní, jako aj váš Otec je milosrdný. 37Nesúďte, a nebudete súdení; neodsudzujte, a nebudete odsúdení; prepúšťajte, a budete prepustení. 38Dávajte, a bude vám dané, dobrú mieru natlačenú, utrasenú a presypanú, a takú dajú do vášho lona: lebo tou istou mierou, ktorou meriate, bude vám tiež odmerané.

Slepý vodca. Ivierko. Strom poznať po ovocí. Pane, Pane!

39A povedal im aj podobenstvo: Či azda môže slepý viesť slepého? Či nepadnú obaja do jamy?
40Nie je učeník nad svojho učiteľa, ale vyučený bude každý, keď bude jako jeho učiteľ. 41A jako to, že vidíš ivierko v oku svojho brata a brvna vo vlastnom oku nepozoruješ? 42Alebo jako môžeš povedať svojmu bratovi: Bratu, daj, nech vyjmem ivierko, ktoré je v tvojom oku! keď sám brvna, ktoré je v tvojom vlastnom oku, nevidíš? Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho vlastného oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko, ktoré je v oku tvojho brata. 43Lebo nie je to dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ani nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie; 44lebo každý strom sa pozná po vlastnom ovocí. Lebo veď z tŕnia neoberajú fíkov, ani z hložia neoberajú hrozna. 45Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.

Dom na skale a dom na piesku.

46A čo ma voláte: Pane, Pane, a nečiníte, čo hovorím?
47Každý, kto prichádza ku mne a čuje moje slová a činí ich – ukážem vám, komu je podobný. 48Podobný je človekovi, staväjúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a položil základ na skale. A keď prišla povodeň, oborila sa rieka na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre založený na skale. 49Ale ten, kto počul a neučinil, podobný je človekovi, postavivšiemu dom na zemi bez základu, na ktorý sa oborila rieka, a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veliký.