5. kapitola
Pán učí pri mori. Zázračný rybolov.
1A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaretského jazera 2a videl dve lode, ktoré stály na kraji jazera, s ktorých rybári boli sišli a prali siete, 3že vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, žeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy s lode. 4A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov. 5A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť. 6A keď to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa trhala ich sieť. 7A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norily. 8Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Ježišovým a povedal: Odídi odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9Lebo ho bola objala hrôza i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili, 10a podobne i Jakoba i Jána, synov Zebedeových, ktorí boli spoločníkmi Šimonovými. A Ježiš povedal Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. 11A keď pritiahli lode k zemi, opustili všetko a išli za ním.Malomocný.
12A stalo sa, keď bol v ktoromsi z tých miest, že hľa, bol tam nejaký muž, plný malomocenstva. A keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil ho a hovoril: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť. 13A Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď odišlo od neho malomocenstvo. 14A on mu prikázal, aby nikomu nepovedal, ale vraj odídi, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš, im na svedoctvo. 15Ale povesť sa vždy väčšmi rozširovala o ňom. A mnohé zástupy sa schádzaly, aby ho počuli a aby boli ním uzdravení od svojich nemocí. 16Ale on uchádzal na púšte a modlil sa.Porazený. Pán odpúšťa hriechy.
17A stalo sa jedného z tých dní, že učil, a sedeli tam farizeovia a učitelia zákona, ktorí boli prišli zo všetkých mestečiek Galilee a Judska i z Jeruzalema, a moc Pánova bola prítomná uzdravovať ich. 18A tu hľa, prišli mužovia nesúc na posteli človeka, ktorý bol porazený, a hľadali spôsob vniesť ho a položiť pred neho. 19A keď pre zástup nenašli cesty, ktorou by ho boli vniesli, vyšli na dom a spustili ho s posteľou cez tehly povaly do prostredku pred Ježiša. 20A on vidiac ich vieru povedal mu: Človeče, odpustené sú ti tvoje hriechy! 21A zákonníci a farizeovia začali rozmýšľať a vraveli: A kto je tento, ktorý hovorí také rúhania? Kto môže odpúšťať hriechy krome samého Boha? 22Ale Ježiš poznal ich myšlienky a odpovedal a riekol im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? 23Čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti tvoje hriechy, a či povedať: Vstaň a choď!? 24Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy – riekol porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju posteľ a iď do svojho domu! 25A naskutku vstal pred nimi, vzal to, na čom ležal, a odišiel do svojho domu oslavujúc Boha. 26Vtedy pojal všetkých úžas, a oslavovali Boha a súc naplnení bázňou hovorili: Dnes sme videli neslýchané veci.Povolanie Matúša.
27A potom vyšiel von a videl colného, menom Léviho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! 28A on zanechal všetko a vstal a išiel za ním. 29A Lévi mu urobil veľkú počestnú hostinu vo svojom dome. A bol tam veliký zástup colných aj iných, ktorí stolovali s nimi. 30A ich zákonníci a farizeovia reptali proti jeho učeníkom a hovorili: Prečo jete a pijete s publikánmi a hriešnikmi? 31A Ježiš odpovedal a riekol im: Zdraví nepotrebuju lekára, ale nemocní. 32Neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.O pôste. Záplata. Víno.
33A oni mu povedali: Prečo sa učeníci Jánovi často postia a modlia a podobne aj učeníci farizeov, a tvoji jedia a pijú? 34A on im povedal: Či môžete rozkázať svadobníkom, kým je s nimi ženích, aby sa postili? 35Ale prijdú dni, a keď bude odňatý od nich ženích, potom sa budú postiť v tých dňoch. 36A povedal im aj podobenstvo, že nikto neodtrhne záplaty od nového rúcha, aby ju prišil na staré rúcho. Lebo ináč aj nové potrhá, a starému nezodpovie záplata z toho nového. 37A nikto vraj nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno potrhá kožice, aj samo sa vyleje, aj kožice sa zahubia. 38Ale nové víno sa má vliať do nových kožíc, a oboje sa zachová. 39A nikto, kto pije staré, nechce hneď nového, lebo hovorí: Staré je lepšie.