Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

Pán Ježiš v pokušení.

1 A Ježiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla.
2 A nejedol ničoho v tých dňoch, a keď sa skončily, napokon zlačnel. 3 A diabol mu povedal: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom! 4 A Ježiš mu odpovedal a riekol: Je napísané, že človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove Božom. 5 A diabol ho vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu. 6 A diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám. 7 Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje. 8 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Iď za mnou, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť. 9 A zaviedol ho do Jeruzalema a postavil ho na vrch na krýdlo chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa odtiaľto dolu! 10 Lebo však je napísané, že prikáže svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali 11 a že ťa uchopia na ruky, aby si snáď neuderil svojej nohy o kameň. 12 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 13 A keď dokončil diabol všetko pokúšanie, odišiel od neho - do času.

Pán káže v Nazarete, vo svojom domove.

14 A Ježiš sa navrátil v moci Ducha do Galilee, a rozniesol sa o ňom chýr po celej okolnej krajine.
15 A on učil v ich synagógach zvelebovaný súc od všetkých. 16 A prišiel do Nazareta, kde bol odchovaný, a vošiel podľa svojej obyčaje, v sobotný deň do synagógy a vstal, aby prečítal. 17 A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu 19 a vyhlásiť rok Pánov príjemný. 20 A zavrúc knihu oddal ju sluhovi a sadol si. A oči všetkých v synagóge boly uprené na neho. 21 A začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach. 22 A všetci mu prisviedčali a divili sa ľúbezným slovám, vychádzajúcim z jeho úst, a hovorili: Či nie je toto syn Jozefov? 23 A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo: Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine. 24 A povedal: Ameň vám hovorím, že niktorý prorok nie je vzácny vo svojej otčine. 25 Ale pravdu vám hovorím, že za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi, keď bolo zavrené nebo tri roky a šesť mesiacov, a keď bol prišiel veliký hlad na celú zem, 26 a k niktorej z nich nebol poslaný Eliáš, iba do Sidonskej Sarepty k žene vdove. 27 A mnoho malomocných bolo v Izraelovi za proroka Elizea, a nikto z nich nebol očistený, iba Náman Sýrsky. 28 A v synagóge boli všetci naplnení hnevom, keď to počuli. 29 A vstali a vyhnali ho von z mesta a zaviedli ho až na pokraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ svrhli dolu. 30 Ale on prešiel stredom pomedzi nich a odišiel.

Pán učí v Kafarnaume. Posadlý.

31 A sišiel do Kafarnauma, do galilejského mesta, a učil ich po sobotách,
32 a žasli nad jeho učením, lebo jeho reč bola mocná. 33 A bol v tej synagóge človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a skríkol velikým hlasom: 34 Ach, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky! Prišiel si nás zahubiť? Znám ťa, kto si - ten Svätý Boží! 35 A Ježiš ho pokarhal a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! A démon vrhnúc ho do prostredku vyšiel od neho a nič mu neuškodil. 36 Vtedy prišla hrôza na všetkých, a shovárali sa medzi sebou a vraveli: Jaké je to slovo, že právom a mocou rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú?! 37 A išla o ňom povesť na všetky miesta toho okolia.

Šimonova svokra. Pán vyháňa démonov, odíde na púšť a učí v galilejských synagógach.

38 Potom vstal zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. A Šimonovu svokru trápila veľká horúčka, a prosili ho za ňu.
39 A on zastal nad ňou, pohrozil horúčke, a opustila ju. A naskutku vstala a posluhovala im. 40 Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali nemocných na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu, a on vzkladajúc ruky na jedného každého z nich uzdravoval ich. 41 A od mnohých vychádzali aj démoni, ktorí kričali a hovorili: Ty si Kristus, ten Syn Boží! Ale karhal ich a nedal im hovoriť, lebo vedeli, že je on Kristus. 42 A keď bol zase deň, vyšiel odtiaľ a išiel na pusté miesto. A zástupy ho hľadaly a prišly až k nemu a zdržovaly ho, žeby neodchádzal od nich. 43 Ale on im povedal: Musím aj iným mestám zvestovať kráľovstvo Božie, lebo nato som poslaný. 44 A kázal v galilejských synagógach.