9. kapitola

Tretia reč Jóba

1 Zase odpovedal Job a riekol:
2 Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom? 3 Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc. 4 Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?! 5 On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve; 6 ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú; 7 ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy; 8 ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora; 9 ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu; 10 ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu. 11 Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem. 12 Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš? 13 Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba. 14 A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?! 15 Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť. 16 Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas, 17 on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny. 18 Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami. 19 Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň? 20 Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený. 21 Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom. 22 Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného. 23 Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných. 24 Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy? 25 A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého. 26 Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť. 27 Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa; 28 obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného. 29 Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?! 30 Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom, 31 i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho. 32 Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd. 33 Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch. 34 Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach, 35 vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.