8. kapitola
Bildad: Bôh vraj nekára spravedlivého, a že Job musí byť bezbožný.
1Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol: 2Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor? 3Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť? 4Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia. 5Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu, 6keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti. 7A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi. 8Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. – 9Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň. – 10Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca? 11Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody? 12Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva. 13Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie, 14ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka. 15Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí. 16Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu; 17na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia. 18Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa. 19Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. – 20Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov, 21zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním. 22Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.