6. kapitola

Druhá reč Jóba

1 A Job odpovedal a riekol:
2 Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe! 3 Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené. 4 Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šíku proti mne. 5 Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným? 6 Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca? 7 A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci. 8 Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh! 9 Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma! 10 A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho. 11 Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo? 12 Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi? 13 Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa. 14 Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil. 15 Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly, 16 kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh; 17 v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta. 18 Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú. 19 Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne! 20 Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť! 21 Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa. 22 Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa 23 a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov? 24 Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil! 25 Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?! 26 Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého! 27 Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa. 28 A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári. 29 Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom! 30 Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -