5. kapitola

1 Nože zavolaj, či je voľakto, kto by ti odpovedal! A ku ktorému zo svätých sa obrátiš? 2 Lebo blázna zabije hnev, a sprostého usmrtí žiarlivosť. 3 Ja sám som videl blázna, ktorý púšťal korene, ale hneď som preklial jeho príbytok. 4 Jeho synovia boli ďaleko od spasenia a boli zdrtení v bráne, ani nebolo nikoho, kto by bol vytrhol. 5 Jeho žnivo pojedol hladný, ba ešte i zpomedzi tŕnia ho pobral, a žíznivý človek, hrabivý, dychtivo siahol po ich majetku. 6 Lebo bieda nepochádza z prachu, ani nepučí trápenie zo zeme. 7 Ale človek sa rodí na trápenie, jako čo iskry vyletujú hore. 8 No, ja by som istotne hľadal silného Boha a predložil by som svoju vec Bohu, 9 ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu, 10 ktorý dáva dážď na tvár zeme a posiela vodu na polia 11 postavujúc nízkych na vysoké miesto a žalostiacich vyvyšuje spasením. 12 Marí úmysly chytrákov, takže ich ruky nevykonajú ničoho, 13 ktorý lapá múdrych v ich chytráctve, a rada prevrátených tak býva prenáhlená; 14 vodne narážajú jako vo tme a jako vnoci tápajú na poludnie. 15 A zachraňuje od meča, od ich úst, a chudobného z ruky silného. 16 A tak má chatrný nádej; ale neprávosť zapchá svoje ústa. 17 Hľa, blahoslavený človek, ktorého tresce Bôh; preto nepohŕdaj káraním Všemohúceho. 18 Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia. 19 Zo šiestich úzkostí ťa vytrhne, áno, v siedmich sa ťa nedotkne zlé. 20 V hlade ťa vykúpi zo smrti a v boji z moci meča. 21 Skryješ sa pred pomluvou zlého jazyka a nebudeš sa báť zhuby, keď prijde. 22 Vysmeješ sa zhube i hladu, a neboj sa zveri zeme; 23 lebo ešte len aj s kameňmi na poli budeš mať smluvu, a poľná zver bude upokojená voči tebe. 24 A tak zvieš, že tvoj stánok bude v pokoji, a keď prezrieš svoj príbytok, nebudeš postrádať ničoho. 25 A poznáš, že bude mnoho tvojho semena a tvojich potomkov ako byliny zeme. 26 Vojdeš v plnej sile do hrobu, jako ide ta hore snop zbožia svojím časom. 27 Hľa, toto sme vyzkúmali, a tak je. Počuj to a pamätaj si na svoje dobré.