Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

4. kapitola

Prvá reč Elífaza

1 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2 Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?! 3 Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval; 4 tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti. 5 A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený. 6 Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest? 7 Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení? 8 Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali. 9 Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli. 10 Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané; 11 starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu. 12 Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho. 13 V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí, 14 nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí. 15 Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele. 16 Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas: 17 Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil? 18 Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok. 19 A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa. 20 Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť. 21 Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.