32. kapitola
Vekom mladší Elíhu horlí, že nemúdre hovorili i Jobovi priatelia i Job.
1Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach. 2Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rámov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha. 3I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba. 4A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on. 5A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev. 6A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem, 7a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť. 8Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými. 9Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu. 10Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem! 11Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov. 12A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči. 13Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť. Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek! 14Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami. 15Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová. 16A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej? 17Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem. 18Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona. 19Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť. 20Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať. 21Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi. 22Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!