31. kapitola
Vyčituje, čoho sa chránil a čo dobrého konal.
1Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu? 2A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí? 3Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti? 4Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky? 5Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti, 6nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť. 7Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna: 8vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené. 9Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho, 10vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní. 11Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov; 12lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu. 13Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou, 14čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal? 15Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky? 16Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy 17a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota – 18Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu –; 19ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného; 20ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec; 21ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc: 22nech odpadne moje plece od svojho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu! 23Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec. 24Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie; 25ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho; 26ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile, 27a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst – 28aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore –, 29ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé – 30Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu –, 31ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?! 32Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral pocestnému, 33Ak som prikrýval svoje prestúpenia, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone, 34keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí – 35oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník! 36Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu! 37Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža –, 38ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy; 39ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov: 40miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. – Dokončily sa slová Jobove.