30. kapitola
1 A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda. 2 A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda. 3 Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte, 4 ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom. 5 Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja, 6 takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál. 7 Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne, 8 synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme. 9 A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou. 10 Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári, 11 pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou. 12 Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby. 13 Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka. 14 Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka. 15 Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak. 16 A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia. 17 Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc. 18 Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne. 19 Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu. 20 Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa. 21 Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa. 22 Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky. 23 Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý. 24 Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc. 25 Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným. 26 Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak. 27 Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia. 28 Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov. 30 Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti. 31 A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.