29. kapitola
Jóbove reči k Bohu
1 A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol: 2 Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh! 3 Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme! 4 Jako som bol za dní svojej jaseneHojnosti a sily, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom; 5 kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci; 6 kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja; 7 keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište! 8 Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli. 9 Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa; 10 hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno. 11 Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi. 12 Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka. 13 Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy. 14 Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd. 15 Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja. 16 Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal. 17 Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov. 18 A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku. 19 Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi. 20 Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke. 21 Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu. 22 Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich; 23 očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu. 24 Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári. 25 Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.