28. kapitola

Pieseň o múdrosti

1 Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
2 železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď. 3 Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti. 4 Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta. 5 Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň. 6 Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato, 7 chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola; 8 nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev. 9 Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa; 10 rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko; 11 hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo ... 12 Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? 13 Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých. 14 Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa. 15 Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu. 16 Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír. 17 Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata. 18 Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly. 19 Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato. 20 A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? 21 Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá. 22 Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť. 23 Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto. 24 Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami. 25 Keď robil vetru váhu a meral vody mierou 26 robiac dažďu právo a cestu blesku hromov, 27 vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju. 28 A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.