28. kapitola
Človek objaví drahý kov i drahokam.
1Lebo striebro má svoje náležište a zlato miesto, kde ho čistia; 2železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď. 3Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti. 4Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta. 5Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň. 6Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato, 7chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola; 8nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev. 9Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa; 10rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko; 11hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...Múdrosť je Božia.
12Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? 13Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých. 14Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa. 15Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu. 16Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír. 17Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata. 18Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly. 19Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato. 20A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? 21Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá. 22Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť. 23Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto. 24Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami. 25Keď robil vetru váhu a meral vody mierou 26robiac dažďu právo a cestu blesku hromov, 27vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju. 28A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.