27. kapitola
1 A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol: 2 Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu, 3 že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách, 4 nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti. 5 To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu. 6 Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní. 7 Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník. 8 Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu? 9 Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť? 10 Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času? 11 Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím. 12 Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť? 13 To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho. 14 Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba. 15 Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať. 16 Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata, 17 nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný. 18 Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik. 19 Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho! 20 Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci. 21 Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta. 22 Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť. 23 Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.