26. kapitola
Job majstrovsky zamieta reči Bildadove. Opisuje múdrosť a moc Božiu.
1Zase odpovedal Job a riekol: 2Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády? 3Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí! 4Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba? 5Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia. 6Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu. 7Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom. 8Zaväzuje vody do svojich oblakov, a mračno sa neroztrhne pod nimi. 9Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak; 10ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou. 11Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania. 12Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba. 13Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada. 14Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!