26. kapitola

Deviata reč Jóba

1 Zase odpovedal Job a riekol:
2 Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády? 3 Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí! 4 Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba? 5 Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia. 6 Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu. 7 Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom. 8 Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi. 9 Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak; 10 ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou. 11 Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania. 12 Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba. 13 Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada. 14 Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!