23. kapitola
Ôsma reč Jóba
1 A Job odpovedal a riekol: 2 Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie. 3 Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol. 4 Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi. 5 Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol. 6 Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul. 7 Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi. 8 Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho. 9 naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho. 10 Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato. 11 Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa 12 ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst. 13 Ale keď on trvá na jednom, ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní. 14 A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom. 15 Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním. 16 A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil. 17 Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.