Predchádzajúca kapitola

20. kapitola

Cófar zastáva seba i priateľov. Osud bezbožníka. Job tedy zaiste bezbožný.

1A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
2Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne. 3Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu. 4Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi, 5že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu? 6Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku, 7jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel? 8Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci. 9Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto. 10Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok. 11Jeho kosti plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu. 12Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom, 13šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami; 14jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach. 15Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha. 16Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije. 17Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka. 18Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať. 19Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho. 20Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností. 21Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré. 22V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho. 23Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme. 24Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne. 25Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti. 26Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne. 27Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu. 28Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu. 29To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.