19. kapitola
Job žiada priateľov netrápiť, ale zľutovať sa. Zlé, ktoré ho stihlo.
1Na to zase odpovedal Job a riekol: 2Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami? 3Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte? 4Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne. 5Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu, 6vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou. 7Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu. 8Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu. 9Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy. 10Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej. 11K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov. 12Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu. 13Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili. 14Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa. 15Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach. 16Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy. 17Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona. 18Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne. 19Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne. 20Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov. 21Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla. 22Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa? 23Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy! 24Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly!Jeho Vykupiteľ žije; jeho nádeja.
25Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom. 26A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha, 27ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti. 28Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne. 29Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!