16. kapitola
Piata reč Jóba
1 Zase odpovedal Job a riekol: 2 Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci. 3 Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš? 4 I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou! 5 Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. - 6 Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa? 7 Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu 8 a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári. 9 Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči. 10 Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne. 11 Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom. 12 Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč. 13 Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem. 14 Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák. 15 Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu. 16 Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti. 17 Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá. 18 Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku! 19 I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach. 20 Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu. 21 Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho! 22 Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.