15. kapitola
Druhá reč Elífaza
1 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol: 2 Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom 3 karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží? 4 K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom. 5 Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov. 6 Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe. 7 Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy? 8 Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba? 9 Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás? 10 I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec. 11 Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou? 12 Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči, 13 že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst? 14 Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy? 15 Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach! 16 A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu. 17 Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl, 18 to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov. 19 Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí. 20 Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka. 21 Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca. 22 Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč. 23 Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy. 24 Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja. 25 Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu. 26 Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov. 27 Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny. 28 A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov. 29 Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi. 30 Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst. 31 Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny. 32 Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať. 33 Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva. 34 Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru. 35 Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.