4. kapitola
Samaritánka.
1 A jako tedy poznal Pán, že počuli farizeovia, že Ježiš činí viacej učeníkov a krstí než Ján 2 (hoci sám Ježiš nekrstil, ale jeho učeníci), 3 opustil Judsko a odišiel zase do Galilee. 4 A musel ísť cez Samáriu. 5 A tak prišiel do mesta Samárie, zvaného Sichar, blízko pozemku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svojmu synovi. 6 A bola tam studňa Jakobova. Ježiš tedy, unavený z cesty, sadol si takto na studňu, a bolo asi šesť hodín. 7 Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť! 8 Lebo jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy. 9 Vtedy mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že ty súc Žid žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi). 10 Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody. 11 Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu? 12 Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok? 13 Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť; 14 ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života. 15 A žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať. 16 Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prijdi sem! 17 Žena odpovedala a riekla mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že vraj nemám muža, 18 lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. 19 Vtedy mu riekla žena: Pane, vidím, že si ty prorok. 20 Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť. 21 Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi. 22 Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov. 23 Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. 24 Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde. 25 A žena mu povedala: Viem, že prijde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten prijde, oznámi nám všetko. 26 Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou. 27 A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, že hovoril so ženou. Avšak niktorý nepovedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš? 28 Vtedy nechala žena svoje vedro a odišla do mesta a povedala tam ľuďom: 29 Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus. 30 Vtedy vyšli z mesta a prišli k nemu. Pánov pokrm. Len žať.
31 A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rabbi, jedz! 32 Ale on im povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete. 33 Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď niekto doniesol jesť? 34 Ale Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo. 35 Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a prijde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať. 36 A ten, kto žne, berie plat a shromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne. 37 Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne. 38 Ja som vás poslal žať, na čom ste vy nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. Pánov pobyt u Samaritánov a jeho odchod do Galilee.
39 A z toho mesta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ženy, ktorá svedčila, že vraj povedal mi všetko, čo som porobila. 40 Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, žeby zostal u nich. A zostal tam dva dni. 41 A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlastné slovo, 42 a žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je vpravde Spasiteľ sveta, Kristus. 43 A po tých dvoch dňoch vyšiel odtiaľ a odišiel do Galilee, 44 lebo sám Ježiš vysvedčil, že prorok nemá cti vo svojej vlasti. 45 A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všetko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok. Kráľovský úradník a jeho nemocný syn.
46 A tedy zase prišiel Ježiš do Galilejskej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľovský úradník, ktorého syn bol nemocný v Kafarnaume. 47 Ten, keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galilee, odišiel k nemu a prosil ho, žeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo už mal zomrieť. 48 A Ježiš mu povedal: Ak neuvidíte divov a zázrakov, neuveríte. 49 A kráľovský úradník mu povedal: Pane, sídi, prv ako zomrie moje dieťa. 50 Ježiš mu riekol: Idi, tvoj syn žije. A človek uveril slovu, ktoré mu povedal Ježiš, a išiel. 51 A keď už išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stretli sa s ním jeho sluhovia a zvestovali mu a vraveli: Tvoj syn žije. 52 Vtedy sa dozvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A povedali mu: Včera o siedmej hodine ho opustila horúčka. 53 Vtedy poznal otec, že to bolo v hodinu, v ktorú mu povedal Ježiš: Tvoj syn žije. A uveril on aj celý jeho dom. 54 To učinil Ježiš zase druhý div prijdúc z Judska do Galilee.