3. kapitola
Pánov rozhovor s Nikodémom.
1A bol istý človek z farizeov, ktorému bolo meno Nikodém, židovské knieža. 2Ten prišiel k Ježišovi vnoci a povedal mu: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh. 3A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie. 4A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? 5Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. 7Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova. 8Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. 9A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať? 10Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš? 11Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva. 12Ak som vám povedal zemské veci, a neveríte, jako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?! 13A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý sostúpil z neba – Syn človeka, ktorý je v nebi. 14A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, 15aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 16Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. 18Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boly zlé. 20Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky. 21Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.Ján upravuje svojich učeníkov a zase svedčí o Pánovi.
22Potom prišiel Ježiš i jeho učeníci do Judskej zeme a tam sa zdržoval s nimi a krstil. 23A krstil i Ján v Énone, blízko Sálema, lebo tam boly mnohé vody, a prichádzali ta a krstili sa. 24Lebo Ján nebol ešte hodený do žalára. 25Vtedy povstal spor medzi niektorými z učeníkov Jánových so Židmi o očisťovanie. 26A prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, ktorému si ty vydal svedoctvo, hľa, on krstí, a všetci idú k nemu. 27Ján odpovedal a riekol: Človek nemôže nič vziať, keby mu nebolo dané z neba. 28Vy mi sami svedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale že som poslaný pred ním. 29Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila. 30On musí rásť a ja sa menšiť. 31Ten, ktorý prichádza s hora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zo zeme; ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkých, 32a čo videl a počul, to svedčí, ale nikto neprijíma jeho svedoctva. 33Kto prijal jeho svedoctvo, ten spečatil, že Bôh je pravdivý. 34Lebo ten, ktorého poslal Bôh, hovorí slová Božie; lebo nie z miery dáva Bôh Ducha. 35Otec miluje Syna a dal všetko do jeho ruky. 36Kto erí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.