17. kapitola
Veľkňazská modlitba.
1Keď to dohovoril Ježiš, pozdvihol svoje oči k nebu a povedal: Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby aj tvoj Syn oslávil teba, 2jako si mu dal moc nad každým telom, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život. 3A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4Ja som ťa oslávil na zemi; dielo som dokonal, ktoré si mi dal, aby som vykonal. 5A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet. 6Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli, a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo. 7A teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba; 8lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali a poznali vpravde, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. 9Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10A všetko, čo je moje, je tvoje, a to, čo je tvoje, je moje. A oslávený som v nich. 11A už viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno jako my. 12Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a strážiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo. 13No, teraz už idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali radosť, moju radosť, naplnenú v sebe. 14Ja som im dal tvoje slovo, a svet ich vzal v nenávisť, pretože nie sú zo sveta, jako ja nie som zo sveta. 15Neprosím, žeby si ich vzal zo sveta, ale žeby si ich zachoval od zlého. 16Zo sveta nie sú, jako ja nie som zo sveta. 17Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda. 18Jako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta. 19A ja za nich posväcujem sám seba, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa, 21aby boli všetci jedno, jako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. 22A slávu, ktorú si mi dal, dal som ja im, aby boli jedno, jako sme my jedno, 23ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma ty poslal, a že si ich miloval ako si mňa miloval. 24Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta. 25Spravedlivý Otče, a svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal, aj títo poznali, že si ma ty poslal. 26A oznámil som im tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich.