12. kapitola
Mária pomaže Pána. Židia sa opät radia proti nemu.
1 A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych, 2 a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom. 3 A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti. 4 A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5 Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným? 6 Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil. 7 Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu; 8 lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky. 9 Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10 Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili, 11 pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša. Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.
12 Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema, 13 nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov! 14 A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati. 16 Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to. 17 Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych. 18 A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div. 19 Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním. Gréci. Pšeničné zrno. Hlas z neba. Keď budem povýšený. Svetlo.
20 A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok. 21 Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša. 22 A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Ježišovi. 23 Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24 Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku. 25 Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života. 26 Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec. 27 Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine. 28 Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim. 29 Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril. 30 Ježiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás. 31 Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté. 32 A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe. 33 Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť. 34 Vtedy mu odpovedal zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus zostáva na veky, a jako ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka? 35 Na to im povedal Ježiš: Ešte krátky čas je svetlo s vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma. A ten, kto chodí vo tme, nevie, kam ide. 36 Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. To povedal Ježiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi. Napriek tak mnohým znameniam neverili. Príčiny.
37 A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho, 38 aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené? 39 Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš: 40 Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. 41 To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy, 43 lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu. Ježišovo opätovné samosvedoctvo. Kto mňa vidí. Kto verí vo mňa. Kto mnou pohŕda.
44 A Ježiš zvolal a povedal: Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, ktorý ma poslal; 45 a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme. 47 A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň; 49 lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť. 50 A viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím.