Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Vzkriesenie Lazara.

1 A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry. 2 To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný. 3 Vtedy poslaly k nemu tie sestry a odkázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je nemocný. 4 A keď to počul Ježiš, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale na slávu Božiu, aby ňou bol Syn Boží oslávený. 5 A Ježiš miloval Martu i jej sestru i Lazara. 6 Ako tedy počul, že je nemocný, vtedy zostal na mieste, na ktorom bol, dva dni. 7 Až potom povedal učeníkom: Poďme zase do Judska. 8 A učeníci mu povedali: Rabbi, len teraz ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ta ideš? 9 Ježiš odpovedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak niekto chodí vodne, nezavadí, lebo vidí svetlo tohoto sveta; 10 ale ak niekto chodí vnoci, zavadí, lebo niet v ňom svetla. 11 To povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, usnul; ale idem, aby som ho zobudil zo sna. 12 Vtedy mu povedali učeníci: Pane, ak usnul, ozdravie. 13 Ale Ježiš povedal o jeho smrti, a oni sa domnievali, že hovorí o spánku sna. 14 A tak vtedy im povedal Ježiš otvorene: Lazar zomrel, 15 a radujem sa pre vás, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme za ním! 16 Vtedy povedal Tomáš, zvaný Didymus, spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s ním! 17 A tak keď prišiel Ježiš, našiel ho už štyri dni ležať v hrobe. 18 A Betánia bola blízko Jeruzalema, nejakých pätnásť honov.

Pán hovorí s Martou a Máriou.

19 A mnohí zo Židov boli prišli k Marte a Márii, aby ich potešili ohľadom ich brata. 20 Vtedy Marta, ako počula, že ide Ježiš, vyšla proti nemu, ale Mária sedela doma. 21 Vtedy povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že všetko, za čokoľvek by si požiadal Boha, dá ti Bôh. 23 Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane. 24 A Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení, v posledný deň. 25 Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. 26 A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu? 27 Riekla mu: Áno, pane; ja som uverila, že si ty Kristus, ten Syn Boží, ktorý mal prijsť na svet. 28 A keď to povedala, odišla a zavolala Máriu, svoju sestru, tajne, povediac: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 A tá, jako to počula, vstala rýchle a išla za ním. 30 A Ježiš nebol ešte prišiel do mestečka, ale bol ešte na mieste, kde bola vyšla proti nemu Marta. 31 Vtedy Židia, ktorí boli s ňou v dome a tešili ju, vidiac Máriu, že vstala rýchle a vyšla, išli za ňou domnievajúc sa, že ide k hrobu, aby tam plakala. 32 Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Ježiš, a videla ho, padla k jeho nohám a povedala mu: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. 33 Vtedy Ježiš, keď ju videl, že plače, aj Židov, ktorí prišli s ňou, že plačú, zovrel duchom a zachvel sa

Pán pri hrobe.

34 a povedal: Kde ste ho položili? A oni mu povedali: Pane, poď a pozri! 35 A Ježiš zaplakal. 36 Vtedy vraveli Židia: Hľa, jako ho mal rád! 37 A niektorí z nich povedali: Či nemohol tento, ktorý otvoril oči slepého, učiniť aj to, aby tento nezomrel? 38 Vtedy znova zovrel v sebe Ježiš a prišiel k hrobu. A bola to jaskyňa, a kameň ležal na nej. 39 Ježiš povedal: Zodvihnite kameň! A Marta, sestra zomrelého, mu povedala: Pane, už smrdí, lebo je už štyri dni v hrobe. 40 Na to jej riekol Ježiš: Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? 41 Vtedy zodvihli kameň, kde ležal mŕtvy. A Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma počul. 42 No, ja som vedel, že ma vždy čuješ, ale pre zástup, stojaci okolo, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal. 43 A keď to povedal, zavolal veľkým hlasom: Lazare, poď von! 44 A zomrelý vyšiel majúc poviazané nohy aj ruky pohrabnými povojmi, a jeho tvár bola ovinutá znojníkom. A Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť! 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí boli prišli za Máriou a videli, čo učinil Ježiš, uverili v neho.

Najvyšší kňazi a farizeovia uzavrú zabiť Ježiša.

46 Ale niektorí z nich odišli k farizeom a povedali im, čo učinil Ježiš. 47 Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy? 48 Ak ho necháme takto, všetci uveria v neho, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto i náš národ. 49 A jeden, ktorýsi z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom, im povedal: Vy neviete ničoho 50 ani nemyslíte, že nám je užitočné, aby zomrel jeden človek za ľud, a nie aby zahynul celý národ. 51 A však toho nepovedal sám od seba, ale súc toho roku najvyšším kňazom zaprorokoval, že Ježiš mal zomrieť za národ. 52 No, nie len za národ, ale aby aj rozptýlené deti Božie shromaždil v jedno. 53 A tak od toho dňa sa uradili, aby ho zabili.

Ježiš nechodí viacej verejne medzi Židmi. Veľká noc.

54 Preto už viacej nechodil Ježiš verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta, zvaného Efraim, a tam sa zdržoval so svojimi učeníkmi. 55 A bola blízko Veľká noc Židov, a mnohí išli z toho kraja pred Veľkou nocou hore do Jeruzalema, aby sa očistili. 56 Vtedy hľadali Ježiša a shovárali sa jeden s druhým stojac v chráme: Čo sa vám zdá? Že naozaj neprijde na sviatok? 57 A jako najvyšší kňazi tak i farizeovia boli už vydali rozkaz, aby to, keby niekto zvedel, kde je, oznámil, aby ho chytili.