Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Vzkriesenie Lazara.

1A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry. 2To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný. 3Vtedy poslaly k nemu tie sestry a odkázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je nemocný. 4A keď to počul Ježiš, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale na slávu Božiu, aby ňou bol Syn Boží oslávený. 5A Ježiš miloval Martu i jej sestru i Lazara. 6Ako tedy počul, že je nemocný, vtedy zostal na mieste, na ktorom bol, dva dni. 7Až potom povedal učeníkom: Poďme zase do Judska. 8A učeníci mu povedali: Rabbi, len teraz ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ta ideš? 9Ježiš odpovedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak niekto chodí vodne, nezavadí, lebo vidí svetlo tohoto sveta; 10ale ak niekto chodí vnoci, zavadí, lebo niet v ňom svetla. 11To povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, usnul; ale idem, aby som ho zobudil zo sna. 12Vtedy mu povedali učeníci: Pane, ak usnul, ozdravie. 13Ale Ježiš povedal o jeho smrti, a oni sa domnievali, že hovorí o spánku sna. 14A tak vtedy im povedal Ježiš otvorene: Lazar zomrel, 15a radujem sa pre vás, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme za ním! 16Vtedy povedal Tomáš, zvaný Didymus, spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s ním! 17A tak keď prišiel Ježiš, našiel ho už štyri dni ležať v hrobe. 18A Betánia bola blízko Jeruzalema, nejakých pätnásť honov.

Pán hovorí s Martou a Máriou.

19A mnohí zo Židov boli prišli k Marte a Márii, aby ich potešili ohľadom ich brata. 20Vtedy Marta, ako počula, že ide Ježiš, vyšla proti nemu, ale Mária sedela doma. 21Vtedy povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. 22Ale aj teraz viem, že všetko, za čokoľvek by si požiadal Boha, dá ti Bôh. 23Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane. 24A Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení, v posledný deň. 25Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. 26A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu? 27Riekla mu: Áno, Pane; ja som uverila, že si ty Kristus, ten Syn Boží, ktorý mal prijsť na svet. 28A keď to povedala, odišla a zavolala Máriu, svoju sestru, tajne, povediac: Učiteľ je tu a volá ťa. 29A tá, jako to počula, vstala rýchle a išla za ním. 30A Ježiš nebol ešte prišiel do mestečka, ale bol ešte na mieste, kde bola vyšla proti nemu Marta. 31Vtedy Židia, ktorí boli s ňou v dome a tešili ju, vidiac Máriu, že vstala rýchle a vyšla, išli za ňou domnievajúc sa, že ide k hrobu, aby tam plakala. 32Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Ježiš, a videla ho, padla k jeho nohám a povedala mu: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. 33Vtedy Ježiš, keď ju videl, že plače, aj Židov, ktorí prišli s ňou, že plačú, zovrel duchom a zachvel sa

Pán pri hrobe.

34a povedal: Kde ste ho položili? A oni mu povedali: Pane, poď a pozri! 35A Ježiš zaplakal. 36Vtedy vraveli Židia: Hľa, jako ho mal rád! 37A niektorí z nich povedali: Či nemohol tento, ktorý otvoril oči slepého, učiniť aj to, aby tento nezomrel? 38Vtedy znova zovrel v sebe Ježiš a prišiel k hrobu. A bola to jaskyňa, a kameň ležal na nej. 39Ježiš povedal: Zodvihnite kameň! A Marta, sestra zomrelého, mu povedala: Pane, už smrdí, lebo je už štyri dni v hrobe. 40Na to jej riekol Ježiš: Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? 41Vtedy zodvihli kameň, kde ležal mŕtvy. A Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma počul. 42No, ja som vedel, že ma vždy čuješ, ale pre zástup, stojaci okolo, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal. 43A keď to povedal, zavolal veľkým hlasom: Lazare, poď von! 44A zomrelý vyšiel majúc poviazané nohy aj ruky pohrabnými povojmi, a jeho tvár bola ovinutá znojníkom. A Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť! 45Vtedy mnohí zo Židov, ktorí boli prišli za Máriou a videli, čo učinil Ježiš, uverili v neho.

Najvyšší kňazi a farizeovia uzavrú zabiť Ježiša.

46Ale niektorí z nich odišli k farizeom a povedali im, čo učinil Ježiš. 47Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy? 48Ak ho necháme takto, všetci uveria v neho, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto i náš národ. 49A jeden, ktorýsi z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom, im povedal: Vy neviete ničoho 50ani nemyslíte, že nám je užitočné, aby zomrel jeden človek za ľud, a nie aby zahynul celý národ. 51A však toho nepovedal sám od seba, ale súc toho roku najvyšším kňazom zaprorokoval, že Ježiš mal zomrieť za národ. 52No, nie len za národ, ale aby aj rozptýlené deti Božie shromaždil v jedno. 53A tak od toho dňa sa uradili, aby ho zabili.

Ježiš nechodí viacej verejne medzi Židmi. Veľká noc.

54Preto už viacej nechodil Ježiš verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta, zvaného Efraim, a tam sa zdržoval so svojimi učeníkmi. 55A bola blízko Veľká noc Židov, a mnohí išli z toho kraja pred Veľkou nocou hore do Jeruzalema, aby sa očistili. 56Vtedy hľadali Ježiša a shovárali sa jeden s druhým stojac v chráme: Čo sa vám zdá? Že naozaj neprijde na sviatok? 57A jako najvyšší kňazi tak i farizeovia boli už vydali rozkaz, aby to, keby niekto zvedel, kde je, oznámil, aby ho chytili.