10. kapitola
Dvere. Pastier.
1Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník; 2ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec. 3Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich 4a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas. 5Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích. 6Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril. 7Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec. 8Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly. 9Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde. 10Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť.Dobrý pastier.
11Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce. 12Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce. 13A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce. 14Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú. 15Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce. 16A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal. 18Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca.Roztržka medzi Židmi.
19Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová. 20A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate? 21A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých?Židia vyzvú Pána osvedčiť sa a potom ho chcú zabiť.
22A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima. 23A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej. 24Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene! 25Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne; 26ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal. 27Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma, 28a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. 29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. 30Ja a Otec sme jedno. 31Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali. 32Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete? 33Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom. 34Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste? 35Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, – a Písmo nemožno zrušiť – 36vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som? 37Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi; 38ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi. 39Vtedy ho zase hľadali jať, ale vyšiel z ich ruky. 40A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam. 41A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda. 42A mnohí tam uverili v neho.