17. kapitola
Zatvrdilosť Júdu.
1Hriech Júdov je napísaný železným perom, diamantovým rydlom tvrdým; je vyrytý na tabuli ich srdca a na rohy vašich oltárov. 2Ako sa rozpomínajú na svojich synov, tak sa rozpomínajú na svoje oltáre a na svoje Astarty pri zelenom strome, na vysokých pahoroch. 3Môj vrchu na poli, tvoje imanie i všetky tvoje poklady vydám ta, aby ich rozchvátali, tvoje výšiny za hriech, vo všetkých tvojich končinách. 4A tak vypadneš, a to pre svoju vlastnú vinu, zo svojho dedičstva, ktoré som ti bol dal, a spôsobím to, že budeš slúžiť svojim nepriateľom v zemi, ktorej neznáš, lebo ste zanietili oheň v mojom hneve, ktorý bude horieť až na veky.Zlorečený, kto v človeka, požehnaný, kto dúfa v Boha. Prevrátenosť srdca.
5Takto hovorí Hospodin: Zlorečený muž, ktorý sa nadeje na človeka a kladie telo za svoje rameno, a jeho srdce odstupuje od Hospodina! 6A bude jako vres na púšti a neuvidí, keď prijde dobré, ale bude obývať vypálené miesta na púšti, slatinnú zem a takú, v ktorej sa nebýva. 7Požehnaný muž, ktorý sa nadeje na Hospodina a ktorého nádejou je Hospodin! 8A bude jako strom, zasadený nad vodami, a ktorý zapustil svoje korene nad riekou; nebude sa báť, keď prijde horúčava, ale jeho list bude zelený, ani sa nebude starať v suchý rok ani neprestane rodiť ovocie. 9Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť. Kto ho pozná?! 10Ja Hospodin zpytujem srdce a zkúšam ľadviny, nato, aby som dal každému podľa jeho cesty, podľa ovocia jeho skutkov. 11Jako čo jarabica liahne a nevysedí, tak ten, kto nadobúda bohatstva a nie na spravedlivý spôsob: v polovici jeho dní ho opustí, a na koniec bude z neho blázon.Nádej Izraelova.
12Stolicou slávy, výsosťou od počiatku je miesto našej svätyne! 13Nádejou Izraelovou je Hospodin. Hanbiť sa budú všetci, ktorí ťa opúšťajú! Tí, ktorí odstupujú odo mňa, budú zapísaní v zemi, pretože opustili prameň vody života, Hospodina. – 14Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený; zachráň ma, a budem zachránený, lebo ty si mojou chválou. 15Hľa, oni mi hovoria: Kdeže je to slovo Hospodinovo? Nože nech prijde! 16Ale ja, neutiahol som sa, aby som nebol pastierom a neišiel za tebou, ani som si nežiadal dňa bolesti, ty to vieš. To, čo vyšlo z mojich úst, je pred tvojou tvárou. 17Nebuď mi na zdesenie, lebo veď ty si mojím útočišťom v deň zlého. 18Nech sa hanbia tí, ktorí ma prenasledujú, a nech sa nehanbím ja; nech sa oni desia, a nech sa nedesím ja. Uveď na nich deň zlého a skrúš ich dvojnásobným skrúšením.Kázeň o sobote.
19Takto mi povedal Hospodin: Iď a postav sa v bráne synov ľudu, ktorou vchádzavajú kráľovia Júdovi a ktorou vychádzavajú, a vo všetkých bránach Jeruzalema. 20A povieš im: Počujte slovo Hospodinovo, kráľovia Júdovi i celý Júda i všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzavate týmito bránami! 21Takto hovorí Hospodin: Vystríhajte sa pre svoje duše a nenoste bremena v sobotný deň ani nevnášajte bránami Jeruzalema! 22Ani nevynášajte bremena zo svojich domov v sobotný deň ani nekonajte nijakej práce, ale budete svätiť sobotný deň tak, ako som prikázal vašim otcom. 23Avšak neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, ale zatvrdili svoju šiju, aby nepočuli a aby neprijali naučenia. 24Ale stane sa, ak budete naozaj počúvať na mňa, hovorí Hospodin, aby ste nevnášali bremena bránami tohoto mesta v sobotný deň a aby ste svätili sobotný deň, tak aby ste nekonali v ňom nijakej práce, 25že budú vchádzať bránami tohoto mesta kráľovia i kniežatá, ktorí budú sedieť na stolici Dávidovej voziac sa na vozoch a nosiac sa na koňoch, oni aj ich kniežatá, mužovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude stáť na veky. 26A budú prichádzať ľudia z miest Júdových a z okolia Jeruzalema i zo zeme Benjaminovej, z roviny a z pohoria i z juhu donášajúc zápalnú obeť a bitnú obeť, obilný dar a kadivo, jako aj tí, ktorí budú donášať obeti chvály do domu Hospodinovho. 27Ale ak nebudete počúvať na mňa, aby ste svätili sobotný deň a aby ste nenosili bremena a nevchádzali bránami Jeruzalema v sobotný deň, vtedy zanietim oheň v jeho bránach, ktorý požerie paláce Jeruzalema a nezhasne.