36. kapitola
Vpád Senacheribov. Rabsáke nahovára Ezechiáša i ľud poddať sa.
1 A stalo sa v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, že prišiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým, ohradeným, a zaujal ich. 2 A assýrsky kráľ poslal Rabsákeho z Lachiša do Jeruzalema ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom. A zastál pri vodovode horného rybníka, pri hradskej poľa valchárovho. 3 A vyšiel k nemu Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár. 4 A Rabsáke im povedal: Nože povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Aká je to nádej, na ktorú sa nadeješ? 5 Riekol som: Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! A tak teraz na koho sa to nadeješ, že si sa mi sprotivil? 6 Hľa, spoľahol si sa na palicu tej nalomenej trstiny, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho. 7 A keď mi povieš: Na Hospodina, svojho Boha sa nadejeme! Či nie je to ten, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať!? 8 A teraz, nože závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazdcov. 9 A jako by si potom mohol odolať jednému kniežaťu, niektorému z najmenších služobníkov môjho pána, hoci sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov? 10 A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tejto zemi, aby som ju zkazil? Veď Hospodin mi riekol: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju! 11 Na to riekol Elijakim, Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim služobníkom aramejsky, lebo veď rozumieme a nehovor nám židovsky pred ľudom, ktorý je na múre. 12 Ale Rabsáke povedal: Či len k tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? Či azda nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami? 13 Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom židovsky a riekol: Počujte slová toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa! 14 Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš, lebo vás nebude môcť vytrhnúť! 15 Ani nech vás nenahovára Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin; nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa. 16 Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite požehnania a tak vyjdite ku mne a jedzte každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej studne, 17 dokiaľ neprijdem a nepoberiem vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc. 18 Nech vás nezvodí Ezechiáš hovoriac: Hospodin nás vytrhne. Či azda vytrhli bohovia národov každý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa? 19 Kde sú bohovia Chamatu a Arpadu? Kde sú bohovia Sefarvajima? A či vytrhli Samáriu z mojej ruky? 20 Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky? 21 A oni mlčali a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov povediac: Neodpovedajte mu! 22 Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.