Predchádzajúca kapitola

32. kapitola

Zlaté teľa.

1 A keď videl ľud, že Mojžiš len neschádza s vrchu, shromaždil sa ľud na Árona, a povedali mu: Vstaň a sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vyviedol z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo.
2 A Áron im povedal: Strhajte zlaté náušnice, ktoré sú na ušiach vašich žien, vašich synov a vašich dcér, a doneste ku mne. 3 A všetok ľud, všetci si strhali zlaté náušnice, ktoré boly na ich ušiach, a doniesli k Áronovi. 4 A vzal to z ich ruky a sformujúc to rydlom spravil z toho sliate teľa. A povedali: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! 5 Keď to videl Áron, vystavil oltár pred ním, a Áron volal a riekol: Zajtra bude slávnosť Hospodinova. 6 Potom na druhý deň vstali skoro ráno a obetovali zápaly a doviedli pokojné obeti. A ľud sadol, aby jedol a pil, a vstali, aby sa hrali.

Mojžišova prímluva.

7 A Hospodin hovoril Mojžišovi: Idi, sídi, lebo sa porušil tvoj ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme.
8 Skoro sišli s cesty, ktorú som im prikázal; spravili si teľa, sliatinu, a klaňajú sa mu a obetujú mu a vravia: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme. 9 A Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, a hľa, je to ľud tvrdej šije. 10 A tak teraz ma nechaj, aby sa rozpálil môj hnev na nich, a aby som ich vyhladil, a učiním teba veľkým národom. 11 Ale Mojžiš prosil pokorne Hospodina, svojho Boha, o milosť a vravel: Prečo sa, ó, Hospodine, roznecuje tvoj hnev na tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egyptskej zeme veľkou silou a mocnou rukou? 12 Prečo majú povedať Egypťania, že vraj ich vyviedol na zlé, aby ich pobil na vrchoch a aby ich vyhladil s tvári zeme! Odvráť sa od prchlivosti svojho hnevu a ľutuj zlého, ktoré si usúdil svojmu ľudu! 13 Pamätaj na Abraháma, Izáka a na Izraela, na svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a hovoril si im: Rozmnožím vaše semeno jako hviezdy nebies a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu semenu, a zdedia ju na veky. 14 A Hospodin ľutoval zlého, o ktorom hovoril, že ho učiní svojmu ľudu.

Mojžiš rozbije dosky zákona. Karhá Árona. Pomstí modlárstvo Levitami. Modlí sa.

15 A Mojžiš obrátiac sa sišiel s vrchu, a dve dosky svedoctva mal vo svojej ruke, dosky, popísané na oboch stranách; z jednej i z druhej strany boly popísané.
16 Dosky boly dielom Božím, písmo bolo písmom Božím, ktoré bolo vyryté na doskách. 17 A keď počul Jozua hlas ľudu, že kričí, povedal Mojžišovi: Krik boja je v tábore. 18 A on povedal: Nie je to krik, ako sa ozýva víťazstvo, ani nie je to krik, ako sa ozýva porážka; ja čujem hlas spevu. 19 A stalo sa, keď sa priblížil k táboru a keď uvidel teľa a kolotance, že sa rozpálil hnev Mojžišov a hodil dosky zo svojich rúk a rozbil ich pod vrchom. 20 Potom vzal teľa, ktoré spravili, a spálil ho v ohni a rozdrvil až na prach a vysypúc to na vody dal piť synom Izraelovým. 21 A Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si naň uviedol veľký hriech? 22 A Áron povedal: Nech sa neroznecuje hnev môjho pána! Ty znáš tento ľud, že je náchylný ku zlému. 23 Povedali mi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo. 24 A povedal som im: Kto má zlato, strhajte si! A dali mi, a hodil som ho do ohňa, a vyšlo toto teľa. 25 A keď videl Mojžiš ľud, že je rozuzdený, pretože ho rozuzdil Áron na zlú povesť a na posmech medzi tými, ktorí povstávali proti nim, 26 vtedy sa postavil Mojžiš v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, nech pristúpi ku mne! A shromaždili sa k nemu všetci synovia Léviho. 27 A povedal im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Pripášte každý svoj meč na svoje bedrá, prejdite ta i nazpät, od brány k bráne v tábore, a zabite každý svojho brata a každý svojho priateľa a každý svojho blížneho. 28 A synovia Léviho učinili podľa slova Mojžišovho, a padlo z ľudu toho dňa tak asi tri tisíce mužov. 29 A Mojžiš povedal: Naplňte každý svoju ruku dnes a tak sa posväťte Hospodinovi, lebo každý vykonal súd na svojom synovi a na svojom bratovi, nato, aby dal dnes na vás požehnanie. 30 A stalo sa na druhý deň, že povedal Mojžiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hospodinovi, ak by som mohol nejako smieriť váš hriech. 31 Potom sa navrátil Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Pane, tento ľud zhrešil veľkým hriechom, a spravili si zlatých bohov. 32 A tak teraz, ak odpustíš ich hriech -; a keď nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal. 33 A Hospodin riekol Mojžišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vytriem zo svojej knihy. 34 A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj anjel pojde pred tebou. Ale keď prijde deň môjho navštívenia, navštívim na nich ich hriech. 35 A Hospodin bil ľud preto, že boli spravili to teľa, ktoré spravil Áron.