11. kapitola
Horlí za Korinťanov. Hrozí nebezpečenstvo so strany hada.
1 Bárs by ste ma zniesli niečo málo v mojom nerozume! 2 Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi. 3 Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátily od prostoty a čistoty oproti Kristovi. Obrana sv. Pavla proti falošným apoštolom.
4 Lebo pravda, ak ten, kto ide k vám, káže iného Ježiša, ktorého sme nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedostali, alebo iné evanjelium, ktoré ste neprijali, pekne znášate. 5 Lebo tak myslím, že som v ničom nestál za tými preveľkými apoštolmi. 6 Lebo ak som aj prostý človek neučený v reči, ale nie v známosti, ale v každom ohľade a vo všetkých veciach sme zjavení čo do vás. Nezištná služba Korinťanom.
7 Alebo či som spáchal hriech, že sám seba ponižujem, aby ste vy boli povýšení, že som vám darmo zvestoval evanjelium Božie? 8 Iné sbory som olúpil vezmúc od nich žold, aby som vám slúžil. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikoho som neobťažil, 9 lebo môj nedostatok doplnili bratia, keď prišli z Macedonie. A tak som sa zachoval oproti vám, že som vám nebol v ničom na obtiaž, a tak sa aj zachovám. 10 Ako že je pravda Kristova vo mne, hovorím, že čo sa mňa týka, tejto mojej chvále nikto nezavrie úst v krajoch Achaje. 11 Prečo? Azda preto, že vás nemilujem? Bôh vie. 12 Ale čo robím, to i budem robiť, aby som odťal príčinu tým, ktorí chcú príčinu, aby v tom, čím sa chvália, boli najdení takí jako aj my. Satan anjelom svetla.
13 Lebo takí falošní apoštolovia sú ľstivými robotníkmi, pretvarujúcimi sa na apoštolov Kristových. 14 A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla. 15 Nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravedlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov. Čím sa mohol chváliť apoštol, keď ho k tomu prinútili. Hlbiny utrpenia pre Krista.
16 Zase hovorím: nech nikto nemyslí, že som bez rozumu! Ináče ma prijmite hoci jako bezrozumného, aby som sa i ja trochu pochválil. 17 Čo hovorím nehovorím podľa Pána, ale jako v nerozume na tejto stati takej chvály. 18 Keď sa mnohí chvália podľa tela, i ja sa pochválim. 19 Lebo veď radi znášate nerozumných súc rozumní. 20 Lebo znášate i to, ak vás niekto otročí, ak niekto vyžiera, ak niekto berie, ak sa niekto povyšuje, ak vás niekto do tvári bije. 21 V nečesti hovorím, ako čo by sme my boli bývali slabí. Ale v čom sa ktosi odváži, - hovorím v nerozume - odvážim sa i ja. 22 Že sú Hebreji? I ja. Sú Izraeliti? I ja. Sú semä Abrahámovo? I ja. 23 Sú služobníkmi Kristovými? Nesmyselne hovorím - nad to ja! V prácach hojnejšie, v úderoch svrchovane, v žalároch hojnejšie, v smrtiach často. 24 Od Židov som dostal päťkrát štyridsať bez jednej; 25 tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trikrát som zažil stroskotanie lode; deň a noc som trávil v hlbine; 26 na cestách často, v nebezpečenstvách riek, v nebezpečenstvách zo strany zbojníkov, v nebezpečenstvách zo strany rodákov, v nebezpečenstvách zo strany pohanov; v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27 v práci a v námahe, v bdeniach často, o hlade a smäde, v pôstoch mnoho ráz, na zime a v nahote 28 a krome iného, čo každodenne dolieha na mňa, starosť o všetky sbory. 29 Ktože je slabý, a ja by som nebol slabý? Kto sa uráža, a ja by som sa nepálil? 30 Ak už sa musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31 Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je požehnaný na veky, vie, že neluhám. 32 V Damašku vladár kráľa Aretu strážil mesto Damaščanov, čo ma chcel lapiť; 33 ale ma spustili oblokom v koši cez múr, a ušiel som jeho rukám.